Niečo pekné...
Keby mi Boh daroval ešte odrobinku života,využila by som ten čas najlepšie ako len dokážem.Pravdepodobne by som nepovedala všetko, nad čím premýšlam, ale určite by som si premyslela všetko čo poviem.Hodnotila by som veci nie podľa ceny, ale podľa významu.Spala by som málo a viac snívala, pretože viem, že každú minútu so zatvorenými očami strácame šesťdesiat sekúnd svetla.Vstávala by som, keď iný idú spať,kráčala by som dalej, keď sa iní zastavujú, pokračovala by som tam, kde to druhí vzdávajú.
Keby mi Boh daroval ešte odrobinku života, jednoducho by som sa obliekla a kráčala k slnku a objavovala by som nielen svoje telo, ale aj svoju dušu.Presviedčala by som ludí, ako velmi sa mýlia, ak si myslia, že je nevhodné zamilovať sa, keď je už človek starý.Nevedia totiž, že starnú práve preto, lebo utekaju pred láskou.
Dieťaťu by som pripravila krídla, ale dala by som mu ich, až keď sa naučí lietať.Rodičom by som pripomenula, že honba za úspechom a peniaze nenaplnia ich život.Ľudom vo vyššom veku by som pripomenula, že smrť neprichádza so starobou, ale so zabudnutím a opustenosťou.
Toľko vecí som sa naučila...Naučila som sa, že všetci chcú žiť na vrchole hory, avšak zabúdajú, že naozajstné štastie sa skrýva v spôsobe, akým naň vystupujeme.Naučila som sa, že keď novorodenec po prvý krát chytí rúčkou prst svojho otca, drží ho už navždy.Naučila som sa, že lepšie je dávať ako brať.Naučila som sa, že človek sa môže pozerať na druhého zhora iba vtedy, keď mu chce pomôcť vstať...
Keby som vedela, že ťa dnes posledný krát uvidím spať,silno by som ťa objala a modlila by som sa k Pánovi, aby mi dovolil byť čo najdlhšie pri tebe a nazaspať.Môcť sa na teba pozerať.Keby som vedela, že toto sú posledné minúty, v ktorých ťa vidím, povedala by som: Milujem ťa.
A nepredpokladala by som hlúpo, že to predsa vieš.
Vždy je nejaké ráno a život nám vždy dáva možnosť urobiť dobrý skutok, ale pokiaľ sa mýlim a dnešok je všetkým, čo mi ostáva, chcela by som Ti povedať ako veľmi Ťa milujem a že na Teba nikdy nezabudnem.
Ráno nie je zaručené nikomu, ani mladému ani starému.Možno,že dnes sa posledný raz pozeráš na tých, ktorých miluješ.Preto sa nezdržuj a urob dnes to, čo môžes.Lebo ak sa ukáže, že sa nedočkás rána, budeš ľutovať deň, v ktorom si nemala čas na jeden úsmev, či na jeden bozk.Budeš ľutovať, že si bola príliš zaujatá iným a nemyslela na to, čo práve potrebujú.Preto hovor vždy to, čo cítiš a rob to, čo myslíš.Neodkladaj to!
Buď vždy na blízku tým, ktorých miluješ. Buď na nich dobrý a nájdi si čas, aby si im taktiež povedala: Je mi tažko. Pomôž mi. Prepáč. Prosím. Ďakujem...a všetky tie láskavé slová, ktoré poznáš, a predsa tak málo používaš. Nikto si ťa nebude pamätať pre Tvoje utajené myšlienky, preto pros Pána o silu a múdrosť, aby si ich mohol vyjadriť aj vysloviť.Lebo nikomu nepomôžeš svojou láskou, ak ju nedokážeš a neprejavíš.Dokáž svojim priateľom a blízkym, ako veľmi ich potrebuješ a miluješ.
Tieto slovká adresuj, komu len chceš.Pokiaľ to neurobíš dnes, tvoje ráno a nový deň budú také isté ako tie včerajšie.
Po dlhom case opat spet...
...dlho som tu nebola ale opat sa vraciam... :)
Je toho vela co by som chcela povedat a tak zacnem od toho ked som sa rozhodla ist tu do anglicka:)bolo to minuleho roku v july...oznamila som vsetkym ze odchadzam pracovat do anglicka ale len na leto.ked som odchadzala tak som bola aj na cechach za sestrou Luciou a potom som isla do Belgicka na tyzden za priatelom Thomasom a odtial som isla rovno do Birminghamu na farmu kde som pracovala.Ked som tam prisla tak som nevedela ze tam bude tolko slovakov hi hi...bolo ich tam asi 50:)byvali sme v karavanoch.ked som prisla do svojho tak ma tam privitali 3baby z vychodu:)bolo tam super.Pracovali sme denne okrem vykendu od rana 8.00 do 3.00 az 4.00h vecera...zbierali sme fazulu.Bola to sranda a rada by som tam isla zas.Asi o mesiac a pol zacala byt uroda velmi biedna koli teplu tak ludia postupne odchadzali domov a my baby sme nechceli lebo sme nemali nic zarobene tak sme sa rozhodli ist za jednou babou co odisla skor do ineho mesta-Doncasteru hladat si lepsiu pracu.Bolo to presne 29 augusta ked sme odisli(este mam aj listok na vlak:)))prisli sme tu...pekne mensie mesto,kopa obchodov a zaujimavy ludia...hlavne kopa poliakov a slovakov:)ubytovali sme sa na christ church road a byvame tu az doteraz....to be continued
